Môj automatický text
21.10.2014 17:45:37
Vážme si svojich priateľov. Venujem Lukášovi.
Ráno som vstala, pripravila sa do školy, zamkla dvere a utekala na autobus. Prišla som na autobusovú zastávku, no ešte predtým som počkala svoju spolužiačku Barboru a spýtala som sa jej, či náhodou nemá pri sebe žuvačky. Bohužiaľ mi odpovedala záporne. Neostávalo nám nič iné, len nastúpiť do autobusa. Ihneď sme sa začali rozprávať o škole. V jednom okamihu som sa rozhodla, že sa učiť nebudem, i keď som si to deň predtým sľúbila. Nechcelo sa mi. Myslela som už len na to, že si neviem predstaviť život bez svojho spolusediaceho v autobuse. Je klebetnejší ako nejaká babka z kostola. Uvidím, čo bude ďalej z tých jeho noviniek, ktoré mi vždy vykúzlia úsmev na tvári.
Komentáre